Lucie
„Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“
Stridží deň - aj takto sa volal 13. december, ktorý je sviatkom Lucie, vraj najväčšej bosorky.
Sviatok sv. Lucie v minulosti sprevádzali bohaté zvyky a tradície, ktoré dnes už zapadajú do zabudnutia. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich:
Cesnak nás ochráni pred zlými duchmi. Treba len, aby sme ho dosť zjedli v predvečer Lucie. Alebo spravili cesnakový krížik na čele, brade, slychách či zápästí.
Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
Nesmelo sa nič dávať ani požičiavať (hlavne po západe slnka).
V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy zahalené do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou, mlčky, aby ich nespoznali a vymetali kúty = vyháňali z domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.
Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik, a tak sa dozvedeli meno toho pravého.
A aby nám tieto zvyky nevymizli, každoročne si ich pripomíname a s dievčatami zo školy preoblečenými za Lucie chodíme po dedine, navštívime firmu PDP, obecný úrad, farský úrad, penzión, pracovníkov základnej školy s materskou školou a vymetáme všetky kúty, a pritom vyriekame zaklínadlo: „ Ćo je to za gazdiná, čo je veľmi lenivá. Roboty sa ona bojí, špinavé má kúty, rohy. A steny sú nebielené, kúty, rohy znečistené.“
U pani Terezky Baginovej sme si vykoledovali 100,-€. Ďakujeme.
Durišová Katarína