Novinky

Na hodinách vlastivedy sme sa s tretiakmi rozprávali o bezpečnosti na cestách, o tom ako sa majú správať chodci, ktoré prostriedky sa používajú na zabezpečenia poriadku na cestách. Aj v našej obci máme niekoľko dopravných značiek, pribudlo aj nové dopravné značenie a pohybuje sa tu niekoľko rôznych dopravných prostriedkov. Na vychádzke sme si všímali aké a kde sú značky umiestnené, nacvičovali sme si správny spôsob prechádzania cez cestu, ale aj chodenie v skupine a po chodníkoch.

Svoje putovanie po obci sme zakončili na miestnom cintoríne, lebo sa blížia sviatky spomienky na našich blízkych zosnulých. Pripomenuli sme si zvyky a tradície tohto jesenného sviatku.

Pri chode na múriku nás privítala krásna modlivka, ktorá akoby sa modlila spolu s nami za duše zosnulých. Okrem pamiatky svojim blízkym sme si uctili aj pamiatku padlých vojakov v 1. a 2. svetovej vojne. Navštívili sme aj hrob významného liečiteľa Fraňa Madvu.

M. Krajčíková

Za pár dní si pripomenieme sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých - ľudovo nazývaný „ Dušičky“. Pri tejto príležitosti sme boli so žiakmi druhého ročníka navštíviť miestny cintorín, kde sme si spomenuli na našich blízkych, ale aj tých, ktorých nepoznáme a zaslúžia si našu spomienku. Zároveň sme sa naučili, aké zvyky a tradície sa počas týchto sviatkov  konajú. Všimli sme si, že ľudia vo väčšej miere zdobia hroby vencami, kvetmi, zapaľujú sviece, ako symbol života a toho, že nezabúdame na tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Záverečnou spoločnou krátkou modlitbou pri kríži a zapálením sviečky, sme si v duchu spomenuli na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami...

Mgr. Hatalová

Pre šikovné deti... :)

Zhora a či oddola prišiel rozkaz do dvora, či sa páči, či sa nie, že sa začne učenie. Zavčas rána, za zory, všetky deti do školy! Bol to, ľudia, bol to zhon, keď to dali na bubon! Čo len zdravé nôžky malo, do školy sa všetko bralo, všetko chcelo do školy, aby hlúpi neboli. A mamičky, ako znali, detičky si pristrájali: kravička si teliatko učesala, dieťatko, prasiatko sa umývalo, žriebätko sa učesalo, len kozička rohatá, že pôjde i strapatá. A tak išli, pár i pár, pod pazuchou šlabikár: zajačik s prasiatkom, teliatko s žriebätkom, ovečka s kozičkou a psíček s mačičkou. ........

 

Naše  prvácke mláďatka - JAHNIATKA - zažili nejedno septembrové dobrodružstvo. Učili sa pravidlá komunity, spolupracovať, používať krátky a dlhý hlas, maľovali prstami, viazali si  na kožúškoch mašličky, riešili hlavolamy, krúžkovali, skákali, počúvali, rozprávali -bečali.....

A na vlastné oči zistili, že v neďalekej ovčej farme žije  cca 2600 ovečiek . Malé, veľké, mladé, staré, biele, strakaté vykúkali na ne veľkými zvedavými očkami. Mamičky ovečky ponúkli svoje mliečko tetám dojičkám, ktoré ich rýchlo napojili na odsávanie. Veru, dokážu poskytnúť až 1600 l denne. Niečo vypijú malé čerstvo narodené jahniatka, no väčšinu spracujú mliekarne. Napríklad vyrobia  syrčeky, na ktorých si pochutnali aj naši  prváčikovia.

Bolo že to radosti, keď malým ovečkam držali fľašku mliečka, aby sa mohli napapať dosýta. Starostlivosť je jedna z celoživotných zručností, ktorú si aj takouto formou osvojujú naše deti počas školských dní.

Ďakujeme p. V. Šmýkalovi, že  sprostredkoval stretnutie našim mláďatkám JAHNIATKÁM   so zvieracimi kamarátmi. Odniesli sme si plno dojmov a každý sa aj niečo nové naučil. Vedeli ste, že jahňatká sa po narodení hneď postavia na nožičky a podľa pachu spoznajú svoju mamičku? Prváčikovia to už veru vedia.

Mgr. Viera Habrmanová