ZOOTECHNIK.
Väčšina z detí nechápavo hľadí, rozmýšľa, čo je to za zamestnanie? Čo je jeho pracovnou náplňou? Aby sa dostali k pravdivým informáciam, vybrali sa priamo ku zdroju, na neďalekú farmu. Čakal nás tam p. Šmýkal, ktorý prvákov, druhákov a tretiakov previedol po rôznych maštaľkách. Porozprával nám, ako prichádzajú na svet jahniatka, ukázal, ako sa prvé dni ich života o ne starajú mamičky ovečky. Keď jahnence za pár dní zosilnejú, presťahujú sa do druhej maštaľky a tam už ich kŕmia z fľašky náhradné ľudské mamičky. Časom z nich vyrastú dospelé ovce a barany. Ovečka má omnoho viac mliečka, ako potrebujú jej mláďatká, preto sa zvyšné mliečko v ďaľšej maštaľke získava dojením. Pomáhajú tu stroje, ktoré dokážu odsať z jednej ovečky aj 4 litre mliečka denne. Po jeho spracovaní nadobudne podobu žinčice, bryndze, či rôznych syrov. Naši žiaci si vyskúšali kŕmenie, ochutnali bryndzové minútky, či syrové nite. A tak deti došli k poznaniu, že práca zootechnika nie je síce veľmi voňavá, no za to zaujímavá, potrebná, náročná, aj tak "zvieratkovsky" radostná. A hlavne, syr, ktorý tak majú ľudia radi, nerastie na tanieri. Bryndzové halušký bez ovečky a každodennej starostlivosti zootechnika by sa sotva stali našim národným jedlom.
(Mgr. V. Habrmanová)