Hneď, ako sa naši najmladší žiaci zadaptovali v novom školským prostredí, začali si postupne pozývať do prváckej rodiny svojich starých rodičov. Starkí im prečítali časť rozprávky, alebo príbehu, zaspomínali na svoje školské časy, zaspievali pieseň, alebo zavinšovali. Tak, ako to bolo kedysi. V rámci Regionálnej výchovy sme zaznamenávali zastaralé slová, ktoré starí rodičia použili vo svojich prejavoch a uložili sme si takéto skvosty do POKLADNIČKY VZÁCNYCH SLOV. Občas si ich vytiahneme a hráme hru na Pátračov a radcov, aby sme na ne nezabudli. Skúseným životom, našim ČITATEĽSKÝM HOSŤOM ďakujeme za návštevu, ktorou nám nielen spestrili vyučovanie, ale hlavne ukázali svoje veľké, obetavé, láskavé srdcia.
A veru nebolo všetkým stretnutiam koniec. Deti starých rodičov, prvácki rodičia niečo chutné "nakuchtili" a mohlo odštartovať veľkolepé STRETNUTIE, kde si prváčikovia zbierali štuplíky vedomostí a zručností. Niet divu, že zvládli všetky zadania úspešne, veď im pomáhali milovaní starkí, starké, babky, dedkovia i prababka. Niektorí merali cestu z rôznych kútov Slovenska, iní prekonávali zdravotné ťažkosti, len aby nemuseli odmietnuť pozvanie svojich vnúčat, pravnučat. Spoločne hľadali, triedili, tvorili, uzlíkovali, šúpali, rozbíjali - nie poháre, ale orechy, či zatĺkali- nie pravdu, no klince.... Prváčikovia im s nadšením spievali, tancovali, hrali rozprávku a na záver venovali veľké objatie. Veru, do našej triedy sa zmestilo nekonečne veľa úsmevov, láskavých slov, chvíľ porozumenia, i zopár sĺz z dojatia. DOBRE NÁM SPOLU BOLO....
(tr.uč. Mgr. Viera Habrmanová)