Profil školy

FRAŇO MADVA

Naša škola nesie čestný názov Františka Madvu.

 

Narodil sa 14.9.1786 v Skalici, mestečku na Záhorí. Pochádzal zo 6 detí. Jeho otec, Ondrej Madva, bol čižmárom a matka Kristína, rod. Šedá, sa starala o domácnosť. Malý František sa už od útleho detstva líšil od svojich súrodencov mimoriadne úzkym vzťahom k prírode, rastlinám, ľuďom a ich bolestiam.

Svoju mladosť prežíval Fraňo Madva v časoch napoleonovských vojen, ktoré zasiahli i slovenské územie. V skalickom kláštore Milosrdných bratov bol zriadený lazaret. Tu mladý František pomáhal pri ošetrovaní ranených. Istý vplyv mal na neho skalický lekár Ján Procopius. Najviac sa Františkovi venoval rehoľný brat Anastázius, člen rehole Milosrdných bratov. Spolu s ním zbieral liečivé rastliny na skalických žírnych lúkach a na miernych úbočiach vinorodých vŕškoch. Tieto potom starostlivo spracovával v starobylej kláštornej lekárni. Od brata Anastázia dostal vzácny dar, ktorý ho sprevádzal celým jeho strastiplným životom, a to starý herbár, známy dnes ako Nemonklator pružinský. Tento jedinečný herbár obsahuje vecne usporiadaný zoznam latinsko-slovenských názvov na 36 stranách s ručne kreslenými obrázkami liečivých rastlín.

Mladý František bol neobyčajne nadaný, jeho túžbou bolo študovať medicínu, ale na štúdiá nebolo peňazí. Musel ísť do učenia k tamojšiemu kupcovi. Ako 14-ročného sa ho ujal strýčko, matkin brat, Jozef Šedý, rímsko-katolícky kňaz, nitriansky kanonik, člen Bernolákovho Učeného tovarišstva. Postaral sa, aby Fraňo mohol vyššie študovať. Navštevoval skalické gymnázium, kde bol jeho spolužiakom básnik Ján Hollý. Odtiaľ sprešiel do gymnázia v Komárne a Bratislave. Nepriamo patril k bernolákovskému hnutiu, bol ním ovplyvnený a po celý život dával najavo svoje slovenské povedomie.

Po skončení gymnázia šiel v roku 1085 študovať do Nitry teológiu, kde ho v roku 1811 vysvätili za kňaza. Po vysviacke nastúpil za kaplána do Trenčína. Okrem povinností kaplána sa oddal systematickému štúdiu botaniky a začal úspešne aplikovať svoje vedomosti na farníkoch. Po dvoch rokoch bol preložený za kaplána do Predmiera. Odtiaľ chodil rád do Maninskej úžiny a do Súľovskej doliny. V roku 1815 sa vrátil späť do trenčianskeho kraja, do Nemšovej, po troch rokoch odchádza za administrátora fary do Trenčianskej Teplej, kde v blízkych Trenčianskych tepliciach sa mu otvoril nový svet. Prišiel do styku s kúpeľnými pacientami a zoznámil sa so šľachetným mladým lekárom. Popri botanickej literatúre študoval aj tú lekársku a so svojím mladým priateľom mnoho besedoval o chorobách.

Z Madvu sa po čase stáva významný diagnostik. Po štvorročnom pôsobení v Trenčianskej Teplej, prekladanú Madvu za administrátora fary do Nitrianskeho Rudna vo februári 1822. V roku 1825 sa stáva farárom. Do zanedbaného Rudna predchádza chýr uvedomelého vlastenca, znamenitého botanika a ľudového lekára. Viliam Paulíny Tóth nám zanechal výstižnú charakteristiku Fraňa Madvu, ktorého úspechy vrcholili v rokoch 1840 – 1850. Píše o ňom: „Madva bol človek nesmierne bystroumný, silný a pracovitý, pritom tichý a statočný, národu svojmu odjakživa úprimne oddaný.“

Madvovo meno bolo známe takmer v celej Európe, ba i vo svete. Chodili k nemu pacienti až z Vladivostoku, Ameriky, Juhoslávie, z Pešti a Budína. Úspechy mal hlavne v liečení vredových ochorení, padúcnice, zlatej žily, zákalu rohovky, vlčej tmy, lámky, niektorých druhov ohluchnutí a ďalších chorôb. Liečil bylinkami, ktoré si aj sám pestoval v záhradke, odporúčal vodoliečbu a bylinkové kúpele. Vyšetroval i podľa očí, bol skvelým diagnostikom a psychológom. Pracoval od skorého rána do neskorých večerných hodín. Denne vyšetril priemerne 100 pacientov. Liečil zadarmo, nikoho neuprednostňoval.

U Madvu sa liečilo niekoľko známych ľudí, napríklad význaomný maďarský spisovateľ Imre Madach, básnik János Arany, biskup Imre Bende, Lajos Kosuth, Božena Nemcová a iní...

Madva bol aj osobným lekárom štúrovskej družiny. Po zasadaní Tatrína v Čachticiach 10. augusta 1847 ho navštívil Ľudovít Štúr, Janko Francisci – Rimavský a Ctiboh Zoch, ktorého Madva liečil a dal mu aj viaceré lieky. Vtedy Madva povedal Štúrovi: „Vidíte, pán brat, my sme kolegovia, my obaja nezdravý národ náš liečime, ja telesne a vy duchovne. No, Pán Boh nám obom pomáhaj.“

Na farskom dvore panovala vzorná čistota a poriadok. Farskú záhradu obklopoval ovocný sad. V tejto záhrade trávieval v lete Madvu celé dni s knihami a pacientami. Izba, v ktorej prijímal návštevy, bola priestranná s tromi oknami do záhrady a do dvora.

Madva rozprával po slovensky, latinsky, po nemecky hovoril akýmsi nárečím, ale tiež plynule. Maďarčinu vôbec neovládal. Svoje vedomosti čerpal z kníh, hlavne: stredoveká učebnica anatómie z roku 1500, Botanica z roku 1588, Alchýmia metalica z roku 1687, viaceré Plenkove práce, najmä jeho Pharmacopola...

Madva používal na liečenie chorôb rastliny, ktoré väčšinou dopestoval sám vo svojej záhradke. Boli to hlavne: nechtík, georgína, rebarbora, puškvorec, palina, aníz, praslička, breza, lastovičník, borievka, mäta, saturejka a iné...

Lekári z povolania označovali Madvu za šarlatána. Na ich sťažnosť vyslala v roku 1844 budapeštianska lekárska komora do Rudna univerzitného profesora patologickej anatómie MUDr. Lajosa Arányiho, rodáka z Komárna, aby vyšetril jeho činnosť. Doktor Aranyi už v detstve dobre kreslil a maľoval, naučil sa 12 rečí, maturoval v Budíne a v Pešti študoval filozofiu. Matka ho presvedčila študovať medicínu v čase moru 1831. Zapodieval sa botanikou a chémiou a špecializoval sa na súdne lekárstvo. Od roku 1844 bol mimoriadnym profesorom, členom Maďarskej akadémie vied. Zomrel v r. 1877 v Nagymarosi. Madvov jediný portrét pochádza od Arányiho z roku 1844.

Doktor Arányi čakal 3 dni, kým prišiel na neho rad. Na ceste do Rudna sa zastavil v Topoľčanoch u doktora Gracha, ktorý mal Madvove lieky uložené v osobitnej skrini, v nespočetných škatuliach označených štítkom a nápisom. Cieľom Arányiho bolo odhaliť Madvu ako podvodníka. Lenže nakoniec na ôsmych stranách svojej práce musel uznať Madvove geniálne vlohy. Zistil, že najlepšie liečil choroby nervové: skrufulózu, lues, očné a pľúcne choroby, choroby pečene a sleziny, zlatú žilu, ischias a ďalšie...

Doktor Arányi ďalej v správe uviedol, že Madva na liečbu najradšej používa drastiká, s ktorými vraj možno vyberať neduhy z tela von a vôbec nie sú nebezpečné, ako to už 2 storočia prednášali na fakultách. Pacientom ponúkne najprv preháňadlo, potom miešaninu rastlinných čajov a nakoniec prášky alebo masti. Arányi spomenul aj Madvove lieky a masti, ktoré používal: Rudňanské pilulky, Prievidzský prášok, Rudňanská masť, protipadúcnicové pilulky, čaj proti padúcnici, prsný lekvár, uvoľňujúcu masť, lekvár proti horúčke, čaj proti skrufulóze, čaj proti malokrvnosti, mastixove pilulky, očné kvapky, očná masť, antimónová tinktúra....

V revolučnom roku 1848 sa Madva pridal na stranu slovenských povstalcov. Pri dočasnom víťazstve Kossúthovcov sa Madva dotal do nemilosti, musel faru opustiť a keď sa do nej vrátil, našiel ju vyplienenú. Nemal už možnosť liečiť, cítil sa chorý a znechutený a preto sa v roku 1850 uchýlil do Nitrianskych Sučian. Zomrel 66-ročný dňa 20. augusta 1852. Pochvaný je na sučianskom cintoríne.

Po 43 rokoch prišiel do Sučian nitriansky biskup Imrech Bende, ktorého ako klerika vyliečil Madva z ťažkej choroby. Ako vďaku za to splatil dlh rudnianskemu lekárovi tak, že mu dal postaviť biely náhrobný kameň z mramoru.