Profil školy

VŠEOBECNE O ŠKOLE

V našej obci prechádzalo školstvo jednotlivými vývojovými etapami. Už v Rakúsko-Uhorskej monarchii si aj svetská vrchnosť uvedomovala, že treba poskytnúť aj pospolitému ľudu aspoň základné vzdelanie. Dôležitým dokumentom z oblasti výchovy a vzdelávania je spis Márie Terézie z roku 1777 Ratio Educationis (poriadok výchovy).

V auguste roku 1789 slúžny Nitrianskej župy pre prievidzký okres nariaďoval všetkým richtárom v obciach okresu: „... majú sa všetky deti od 6 do 12 rokov popísať a do školy dať a to bez všetkej výhovorky. Kto tak neurobí, zaplatí pokutu 20 grajciarov, alebo nahradí robotou...“ Kde je fara, tam má byť aj škola. Školopovinnosť detí sa zavádza zákonným článkom č.38 z roku 1868. Do tohto roku boli všetky elementárne (základné) školy pod správou cirkvi. V druhej polovici 19.st.a na začiatku 20. st.sa silnejúce snahy o pomaďarčenie Slovákov realizovali predovšetkým v škole. V deťoch mala škola rozvíjať povedomie príslušnosti k jednotnému maďarskému národu. V našich školách sa vyučovalo po maďarsky.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa školstvo rozvíjalo v Československej republike. V prvých rokoch po 2.svetovej vojne sa vykonalo poštátnenie škôl. V roku 1948 nastupuje éra socialistickej školy so silnými snahami ateizácie. Pád komunizmu v roku 1989 mal za následok demokratizáciu školského systému. Popri existujúcich štátnych školách vznikajú aj súkromné a cirkevné školy.

 

 

ORGANIZÁCIA ŠKOLSTVA V OBCI

 

V niektorých dokumentoch sa uvádza, že u nás v obci bola škola zriadená v roku 1760. Keďže v tomto roku bola zriadená i farnosť a bol aj menovaný prvý správca fary, domnievam sa, že škola existovala popri fare a jej správcom bol miestny kňaz. V Rakúsko-Uhorsku bola škola povinná 6 rokov. Školský rok sa zvyčajne začínal v októbri – novembri, keď sa skončili jesenné poľnohospodárske práce, a končil sa v máji, keď začínali jarné poľné práce. V triede boli spájané ročníky s veľkým počtom žiakov. Najzákladnejšou pomôckou žiaka bola tabuľka a grifel. V triedach sa vykurovalo drevom, ktoré si deti nosili z domu. Lavice boli štvor- až šesťmiestne. V medzivojnovom období sa postupne materiálne podmienky zlepšovali. Na začiatku 20. storočia bola škola dvojtriedna, v školskom roku 1933/1934 trojtriedna a jej plný názov znel: Trojtriedna rímsko-katolícka ľudová škola. Poštátnenie školy sa vykonalo dekrétom školského inšpektorátu v Prievidzi zo dňa 14.7.1945. Škola bola premenovaná na Štátnu ľudovú školu a v roku 1945 na Národnú školu. Po roku 1945 začínajú žiaci, ktorí ukončili 5. ročník odchádzať do meštianskej školy alebo gymnázia. Neskôr vznikajú v okolitých obciach osemročné stredné školy. V našom regióne vznikli takéto školy v Novákoch a Horných Vesteniciach. Takto prestali v našej škole existovať ročníky 6-8. Po zavedení novej koncepcie školy od šk.r. 1976-77 bola základná škola rozdelená na dva stupne: I. stupeň (ročníky 1. - 4.) a II. stupeň (ročníky 5. -8.). Toto delenie trvá dodnes.

V ľudovej škole hospodárskej sa v šk.r. 1942/1943 vyučovalo od novembra do marca v predmetoch: ovocinárstvo, záhradníctvo, včelárstvo. Vyučovalo sa v 2 triedach od 15,00 do 18,00 h.

Cez 2. svetovú vojnu, počas prechodu bojujúcich armád cez naše územie sa do školských priestorov nasťahvali nemeckí vojaci i s poľnou kuchyňou na školskom dvore. Vyučovanie bolo prerušené. Keď 27.4.1945 nemci odišli, vyučovanie bolo obnovené 2. mája 1945.

 

ŠKOLSKÉ PRIESTORY A BUDOVY

 

V dávnejších časoch sa pravdepodobne vyučovalo v súkromných domoch. Žiakov bolo málo, lebo školská dochádzka nebola povinná. Neskôr si poväčšine postavila obec školu, spravidla blízko kostola. Najstaršou známou školskou budovou je dom oproti kostolu (Petránike dom). Súčasťou jednotriednej školy bol aj učiteľský byt a hospodárske budovy. Tento dom obec predala v r. 1911 občanovi Hruškovi, ktorý mal za zaťa Augustína Petránika.

Druhou budovou školy bola škola za cestou z bočnej strany kostola postavená v roku 1874 a zbúraná v rokoch 1977-78. V tejto budove bola jedna trieda základnej školy a jedna trieda materskej školy (ešte za Rakúsko-Uhorska). V roku 1912 sa začalo vyučovať v tretej budove postavenej približne v rokoch 1909-11. Boli tu dve triedy a tiež byt pre správcu školy. Po generálnej rekonštrukcii tejto budovy bola tu umiestnená od šk.r. 1977-78 materská škola. Riaditeľský byt bol prerobený na kuchyňu a jedáleň. Najmladšou budovou je terajšia škola, v ktorej sa začalo učiť 2. septembra 1973. Päť tried a chodby školy boli priestranné. V suteréne bola telocvičná miestnosť a zboku školy učiteľský byt, ktorý bol neskôr prerobený na školskú výdajňu stravy. Priestory školy až do vybudovania kultúrneho domu v r. 1940 slúžili na spoločensko-kultúrne podujatia obce.

V súčasnosti je materská a základná škola spojené v jednej budove. Od roku 2007 fungujú v jednom právnom subjekte.

 

UČITELIA A ŽIACI

 

Učiteľ bol popri kňazovi autoritou, váženou osobou obce. Okrem svojich základných povinností v škole ovplyvňoval aj myslenie občanov a mal rozhodujúci podiel na kultúrno-spoločenskom dianí v obci. Učitelia nacvičovali divadlá, viedli spevokol, pripravovali kultúrne programy, organizovali rôzne činnosti. V spoločenskej oblasti aktivizovali nielen žiakov, mládež, ale aj dospelých. Medzi takýchto učiteľov nesporne patrili: Štefan Urbanec, Alfonz Dobák, Štefan Surový, Milan Laurinec a Anton Bunzel.

Údaje o počtoch žiakov z minulého storočia sú z diecéznych katolíckych schematizmov. V nich je uvedený prvýkrát počet žiakov v roku 1844: 57 žiakov.

 

 

Funkciu riaditeľa základnej školy vykonávali:

 

1. Jozef Piláthy ?

2. Ferdinand Kerčík 1892 – 1895

3. Jozef Turček 1895 - 1904

4. Jozef Bednárik 1904 – 1920

5. Augustín Plojhart 1920 – 1921

6. Štefan Bergendy 1921 – 1923

7. Ján Settey 1923 – 1930

8. Štefan Urbanec 1930 – 1934

9. Alfonz Dobák 1934 – 1943

10. Milan Laurinec 1943 – 1946

11. Anton Bundzel 1946 – 1958

12. Štefan Surový 1958 – 1976

13. Emília Macková 1976 – 1990

14. Alica Ivanovová 1990 – 2006

15. Iveta Nemčeková 2006 - ?

16.  

 

 

POČTY ŽIAKOV V NIEKTORÝCH ŠKOLSKÝCH ROKOCH:

 

 

 

 

 

ZAUJÍMAVOSTI:

• najstarší zachovaný triedny výkaz z našej školy je z roku 1903-04.

• školská jedáleň bola otvorená v apríli 1987

• Súhlas na ustanovenie správcu školy dávala školská stolica. Bola to komisia v obci, ktorá mala na starosti školské záležitosti.

• Výpis z mesačnej zápisnice: … v dňoch 11.-13. júna 1934 sa uskutoční výlet žiakov do Trenčianskych Teplíc. Väčší pôjdu ta peši, naspäť vlakom do Bánoviec nad Bebravou, odtiaľ peši domov, menší žiaci vozom do Bánoviec nad B., odtiaľ vlakom a vozom....

• V šk.r. 1911-12 mal učiteľ Stanislav Szende v I.triede (1.+2.roč.) 69 žiakov a Jozef Bednárik v II.triede (3.,4.,5. a 6.roč.) 76 žiakov.

 

 

 

MATERSKÉ ŠKOLSTVO V NAŠEJ OBCI

 

Materská škola (nazvaná Úvoda) bola v našej obci už na začiatku 20. storočia. Bola umiestnená v budove základnej školy, učiteľkou bola Maďarka. Rodičia však nemali veľký záujem o túto materskú školu, neradi dávali deti do školy, v ktorej sa hovorilo po maďarsky a tiež pre to, že deti trávili svoj voľný čas najradšej v rodine. Z nezáujmu rodičov materská škola nakoniec zanikla.

Nová kapitola histórie predškolskej výchovy sa začala v r. 1947, kedy bola otvorená Školská (štátna) detská opatrovňa (Úvoda). Na jej zriadení ma podiel vtedajší riaditelia štátnej ľudovej školy Milan Laurinec a Anton Bundzel. Prevádzku začala 7.1.1947. Prvou učiteľkou bola Anna Motúzová. Otvorená bola jedna trieda s počtom detí 20. Školu spravoval súčasne riaditeľ základnej školy. Dňa 29.9.1965 sa začala prevádzka škôlky s jednou triedou celodennej starostlivosti a jednou triedou poldennej starostlivosti.

 

Funkcie riaditeľa materskej školy vykonávali:

1. Anton Bundzel 1947 -

2. Miloslava Kováčová

3. Emília Divékyová

4. Anna Mikulová 1953 – 1961

5. Anna Zubalová 1961 – 1963

6. Ella Miklašová 1963 – 1965

7. Jolana Surová 1965 – 1979

8. Emília Šimorková 1979 – 1991

9. Soňa Lukáčová 1991 – 2007

10. Daniela Štrbáková 2007 – 2009

11. Elena Kalinayová 2009 -